Každú krajinu charakterizuje jej ľudová kultúra – zvyky, tradície, kroje, piesne, tance, slovesné diela a remeslá.
Hoci je naša krajina pomerne malá, môžeme sa popýšiť veľkou rozmanitosťou v oblasti folklóru, zvykov a tradícií.
Každý región je jedinečný svojimi piesňami, tancami, zvykmi, tradíciami, ale aj krojmi.
„Kúsok“ z Dolného Zemplína sme sa rozhodli preniesť aj do našej školy. V týždni od 17.-21. mája sme sa viac ako inokedy venovali ľudovej kultúre Dolného Zemplína – tancom, piesňam, zvykom, tradíciám i remeslám.
Objavovali sme čaro nárečia i krásu a pestrosť krojov.
Výstavka v priestoroch školy, ktorú pripravili učiteľky a asistentky 1. stupňa, prezentovala krásu domácej remeselnej výroby – tkané koberce, obrusy, vyšívané textílie, kroje.
Deti mali možnosť porovnávať rôzne kroje, pestrosť výšiviek i ornamentov typických pre tento región.
Charakteristická pre tento región je aj Pozdišovská keramika, z ktorej džbány i taniere boli ozdobou našej výstavky.
Zemplínsky týždeň sme otvorili prezentáciou o Dolnom Zemplíne (pripravila p. uč. Mgr. Vincenčíková K.). Deti sa z nej mohli dozvedieť, kde sa región Dolného Zemplína nachádza, aké remeslá boli najrozšírenejšie v tomto regióne, aké tance či piesne sa spievali, ale aj zoznámiť sa so zvykmi a tradíciami ľudí žijúcich v tomto regióne.
K ľudovej kultúre patrí aj kroj- deti poznávali jednotlivé časti mužského i ženského kroja (aj v nárečí).
Znalosť zemplínskeho nárečia si vyskúšali pri hádaní a preklade slov z nárečia do spisovného jazyka.
Veľmi zaujímavá bola aj prezentácia piesní a tancov z nášho regiónu. (Pripravila p. uč. PaedDr. Danková M. )
Niektoré tanečné kroky či tance si deti mohli za doprovodu veselej hudby aj vyskúšať. Zaujímavé a poučné bolo vystúpenie v kroji v podaní p. uč. Mgr. M. Sojkovej a asistentky Bc. M. Šutľákovej.
Deťom sa prihovorili v nárečí a oboznámili ich so zvykmi a tradíciami života ľudí z regiónu, predstavili nádherné zemplínske kroje.
Celý týždeň prebiehali v triedach aktivity, ktorých cieľom bolo spoznávať zvyky, tradície a nárečie vlastného regiónu – vyučovanie v nárečí , kreslenie a maľovanie ornamentov, krojov, počúvanie ľudovej hudby a pod.
Vyučovanie takéhoto typu prinieslo deťom veľa zábavy, množstvo informácií, je tiež krokom k spoznávaniu a uvedomeniu si vlastnej kultúrnej identity i potrebou k zachovávaniu dedičstva našich predkov s jeho jedinečnými znakmi a zvláštnosťami.
Mgr. K. Vincenčíková
Fotografie nájdete v menu Galérie.
